Dnes

        som sa po veľmi dlhom čase rozhodol s vami zdieľať jeden nádherný citát, ktorý som dnes zaregistroval na facebooku (áno, aspoň pre toto je dobrý, okrem prokrastinácie).

Skroloval som a zrazu som zbadal niečo, čo sa začína slovami “Keby Boh na chvíľu zabudol, že som handrová bábka…”, už tu ma to zaujalo.

Ale nebudem vás zdržiavať mojimi predslovmi. Vychutnajte si každé slovo a vezmite si prosím z toho niečo :)

Napísal to spisovatel Gabriel García Márquez, o ktorom som vela počul, ale ešte som od neho nič neprečítal (musím napravit).

Ďakujem ti “hamstermasterblaster” :)

“Keby Boh na chvíľku zabudol, že som handrová bábka a daroval by mi kus života, snažil by som sa ten čas využiť, čo najlepšie. 

Možno by som nepovedal, čo si myslím, ale dozaista by som si rozmyslel, čo povedať. 

Veciam by som prikladal hodnotu, nie podľa toho, koľko stoja, ale podľa toho, čo znamenajú. Spal by som málo a viac by som sníval.

Myslím si, že keď zavrieme oči, každou minútou strácame šesťdesiat sekúnd svetla. Pokračoval by som v chôdzi, keď ostatní zastavia.

Prebúdzal sa, keď ostatní pôjdu spať.

Keby mi Boh daroval kúsok života, nosil by som prosté, jednoduché šatstvo.

Vystavoval by som sa prudkému slnku a obnažoval nie len svoje telo, ale i dušu. 

Dokázal by som ľuďom ako sa mýlia, keď sa domnievajú, že v starobe sa nemôžu milovať. Nevedia totiž, že zostarli, lebo milovať prestali.

Dieťaťu by som dal krídla, avšak nechal by som ho, nech sa samo naučí lietať. Starých ľudí by som naučil, že smrť neprichádza, keď zostarneme, ale keď zabudneme.

Toľkým veciam som sa od vás ľudia naučil… 

Každý by chcel stáť na vrchu hory a nechápe, že skutočné šťastie spočíva v tom, ako horu zdoláva, keď stúpaš.

Naučil som sa, že keď novorodenec prvý raz zovrie prst svojho otca do pästičky, lapí ho tak navždy.

Naučil som sa, že človek môže na niekoho iného pozerať zhora, jedine vtedy, keď mu pomáha postaviť sa na nohy.

Je toľko vecí, čo som sa od vás naučil, avšak mnoho mi ich už neposlúži na nič, lebo až ma budú ukladať do tej bedne, budem umierať. 

Hovor vždy, čo si myslíš a konaj tak, ako to cítiš!

Keby som vedel, že sa dnes naposledy dívam, ako spíš, stisol by som ťa v objatí a v modlitbách by som Boha prosil o to, aby som mohol tvoju dušu chrániť. 

Vedieť tak, že mi zostáva ešte pár minút, povedal by som ti do očí, ako ťa mám rád a bláhovo sa tváril, že som nepredpokladal, že to vieš. 

Vždy príde ráno ďalšie ráno a život nám dá ďalšiu šancu. Ak sa mýlim a zostáva mi, len ten jeden dnešný deň, rád by som vám povedal, ako vás mám rád a že na vás nikdy nezabudnem. 

Zajtrajšok nemá istý nikto. Malý, ani starý. Dnes si možno naposledy s tými, ktorých miluješ.

Nečakaj na nič, pretože ak už nebude žiadne zajtra, ľutoval/a by si, že si si neurobil/a čas na úsmev, objatie, bozk. A že si im nestihol/a splniť posledné prianie.

Buď nablízku, tým ktorých miluješ. Opakuj im ako moc ich potrebuješ. Maj ich rád/a a chovaj sa ku nim pekne.

Urob si čas na “mrzí ma to” ”odpusť” - “prosím ťa” - “ďakujem” a všetky slová lásky, ktoré poznáš.

Nikto na teba nebude spomínať skrz to, čo si si myslel potajomky.

Pros Boha, nech ti dá silu a múdrosť, aby si svoje myšlienky zdieľal.

Ukazuj priateľom a svojim najbližším ako moc ti na nich záleží. 

POŠLI TO VŠETKÝM, KTORÝCH MÁŠ RÁD A CHCEŠ IM TÝM NIEČO ZDELIŤ. Ak to neurobíš dnes, bude zajtrajšok rovnaký ako včerajšok. Je to tvoja voľba.

A keď to neurobíš nikdy, tiež sa nič nestane.

P.S.: Dúfam, že sa vám to bude páčiť, moc by som si to prial.

Úprimne s láskou”

Gabriel Marcia Marquéz

dav

rebelliousbears:

Začali sme písať CHYBA, pretože niečo nie je v poriadku. Niečo sa deje v tejto spoločnosti, na tomto svete. Niečo je s ľuďmi navôkol. Naša generácia to však chce zmeniť! 

TOTO je prvý krok. Preto píšem aj ja #CHYBA

Oficiálny hashtag na Twitteri: #CHYBA alebo #CHIBA

Ak si uvedomíme chybu, tak ju môžeme zmeniť! Zdielaj ďalej a postupne sa pokúsime tú chybu poodhaliť a vyriešiť.

Nebuďme skeptickí, slepí, flegmatickí. Posuňme sa! Každý sám za seba.